Docentka Liptáková o mikrobiote: „Dobré baktérie nám pomáhajú udržiavať v dobrej kondícii imunitný systém. Keď sa však rovnováha naruší, nastáva problém.“

Dobrý deň, pani docentka – ľudí by určite na úvod zaujímalo, prečo je črevný mikrobióm v súčasnosti takou témou. Prečo sa o ňom hovorí čoraz viac práve teraz?

Dobrý deň, dôvodom je to, že v poslednej dobe sa dostáva do popredia úplne nová alternatívna cesta skúmania mikroorganizmov.

V minulosti sme boli skôr striktní mikrobiológovia, ktorí detegovali jedného patogéna, z toho potom usudzovali jednotlivé ochorenia, prečo je pacientovi zle a prečo má príznaky, ktoré má.

Ale s postupom a vývojom komplexnejších metód sme začali získavať pohľad, ktorý je úplne iný – od detekcie jedného patogéna sme sa dostali k skúmaniu celej mikrobioty, ktorá je v ľudskom organizme.

Samozrejme, tušili sme, že mikroorganizmy sú našou neoddeliteľnou súčasťou, ale až teraz (možno posledných 20 rokov), sa vedci intenzívne venujú tomu komplexnému mikrobiálnemu svetu, ktorý je v každom ľudskom organizme.

 

Čo si máme predstaviť pod pojmami mikrobiálny svet a mikrobiota/mikrobióm?

Mikrobiálne svety tvoria mikroorganizmy. V ľudskom tele sú všade tam, kde je kontakt s okolitým svetom. To znamená, že dýchame, a teda kolonizované sú dýchacie cesty, každý deň jeme, takže kolonizovaný je gastrointestinálny trakt, takisto aj močovo-pohlavné ústrojenstvo má kontakt s vonkajším prostredím.

V prvom rade je to ale koža, čo je vlastne bariéra, ktorá oddeľuje vonkajšie prostredie od našej schránky. Naopak, mozog alebo pečeň sú sterilné.

Mikrobiota je práve súhrn týchto mikroorganizmov. Mikrobióm je ešte špecifickejší pojem, ktorý poukazuje na súhrn génov všetkých mikroorganizmov. Nejde teda o synonymá.

 

Povedali sme si, že naše telo obýva množstvo mikroorganizmov. Akú úlohu plnia?

Mikrobiota (čiže naše dobré baktérie) nám pomáhajú udržiavať v dobrej kondícii náš imunitný systém. Mikroorganizmy sú bariérou pred vonkajším svetom, komunikujú s našimi epitelovými bunkami a, samozrejme, aj stimulujú naše lokálne imunitné mechanizmy.

Pre lepší pohľad sa môžeme zamerať na konkrétu mikrobiotu, napríklad črevnú, keďže tam žije významné množstvo mikroorganizmov. Preto sa zvykne hovoriť, že naša imunita sídli práve v črevách.

Nejde pritom len o imunitné procesy, v črevnej mikrobióte sa tvorí 80 % hormónu sérotonín, ktorý ovplyvňuje pocit šťastia a dobrej nálady. Produkovaný dopamín zas ovplyvňuje schopnosť cítiť radosť a potešenie, sústrediť sa, myslieť a plánovať. Ovplyvňuje dokonca aj chute.

Tých procesov je ešte omnoho viac, no uvádzam to len ako ilustráciu toho, že mikroorganizmy v našom tele odvádzajú významnú prácu.

 

Čiže mikrobiota súvisí najmä s imunitou. Čo sa mení, ak ochorieme?

Dobrá otázka, aj vedci sa už dlho zaoberajú myšlienkou, akým spôsobom tieto mikroorganizmy ovplyvňujú civilizačné ochorenia.

Tu je dobré zdôrazniť, že ide najmä o civilizačné ochorenia, keďže pri akútnych je to iná situácia. Príklad – chytíte batériu Streptococcus pyogenes, máte angínu, lekár vám predpíše penicilín, preliečite sa. Pri antibiotikách sa odporúča užívať aj probiotiká, aby bol dopad na črevnú mikrobiotu čo najmenší (keďže antibiotiká zabíjajú aj dobré aj zlé baktérie), no dlhodobý dopad na kvalitu mikrobioty tam nie je.

Výnimkou je nesprávne indikovaná antibiotická liečba, ktorá môže viesť k drastickým zmenámmikrobioty, a tie zas môžu naštartovať nejaký patologický proces.

Pri chronických (čiže dlhodobých) a autoimunitných ochoreniach je to o inom, keďže vznikajú na podklade dlhodobého zápalu, a ten zas súvisí s mikrobiotou.

V súčasnosti máme veľké množstvo ochorení, ktoré majú výraznú stúpajúcu tendenciu a incidenciu, ako napríklad:

• ulcerózna kolitída,
• Crohnova choroba,
• psoriáza,
• rôzne ochorenia spojené s poruchou autistického spektra,
• onkologické ochorenia, pri ktorých je nutné nasadiť agresívnu terapiu.

Autoimunitný proces, ktorý súvisí s týmito ochoreniami, vplýva aj na kvalitu mikrobioty.

Liečba, ktorá sa zameriava na potlačenie hyperaktívnej prozápalovej reakcie organizmu pacienta, pomáha stabilizovať zdravotný stav pacienta. Je dôležité v takýchto prípadoch poznať svoju mikrobiotu a v prípade, ak je poškodená, snažiť sa pomocou personalizovaného prístupu o jej reparáciu.

 

Čiže ak máme chronické ochorenie, vieme predpokladať, že to má následne dopad na kvalitu mikrobioty. Platí to aj opačne – ak máme narušenú črevnú mikrobiotu, sme náchylnejší na vznik rôznych ochorení?

Sčasti áno, no ešte je tu genetika, ktorá hrá tiež svoju rolu. Vo všeobecnosti sa ale dá povedať, že náš životný štýl významne vplýva na zdravie a imunitu.

Napríklad výskumy ukázali, že ľudia s obezitou majú úplne inú mikrobiotu ako ľudia, ktorí majú normálne BMI. U ľudí bez obezity boli pozorované najmä baktérie produkujúce butyrát, čo sú vlastne protizápalové markery. A u ľudí s obezitou pozorovali iné baktérie, ktoré mali prozápalový účinok (to je potom dôvodom vzniku ďalších ťažkostí).

Svoju rolu hrá aj stres, ktorý dnes nezažíva len málokto. Dlhodobý stres je však negatívny prediktívny faktor pre všetky chronické ochorenia. Stres navyše môže ovplyvňovať stravovacie návyky – niekto je minimálne, no niekto má naopak emočné jedenie a dopracuje sa k spomínanej obezite.

 

A čo samotná strava, ako vplýva na stav mikrobioty?

Významne. Výskumy jasne hovoria, že ľudia konzumujúci „modernú západnú stravu”, bohatú na tuky, cukry a chudobnú na vlákninu, úplne strácajú niektoré mikrobiálne druhy, ktoré sú mimoriadne dôležité pre zdravie.

Aj preto sú rozšírenejšie chronické ochorenia, ktoré našich predkov až v takej miere netrápili (alergie, celiakia, intolerancie a ďalšie spomínané ochorenia).

Ak by si každý uvedomil, čo je, tak by sme prišli k záveru, že veľmi veľká časť populácie je nezdravo. Ja osobne si vždy v obchode pozriem, čo daný výrobok obsahuje a smutne musím konštatovať, že 70 % výrobkov by som vyradila z obchodnej siete, lebo majú negatívny vplyv na zdravie.

Ďalšou nástrahou sú fast foody na každom kroku, ktoré sú síce rýchlym, no nezdravým riešením. Alebo sladené nápoje – naši rodičia nepoznali kolové nápoje, poznali vodu alebo si vyrobili šťavu z ovocia z vlastných sadov a riedili si ich s vodou.

Poznáme aj potraviny, ktoré obsahujú mikroorganizmy s probiotickým účinkom (napr. niektoré fermentované a kyslomliečne výrobky), no aj tých býva v bežnej strave minimum.

Čiže obsah taniera sa zmenil, viac pracujeme v kanceláriách a pohybu ubúda, máme viac stresu – to všetko vplýva na kvalitu mikrobioty a má to dopad na imunitu.

 

Čiže najlepšou prevenciou je zdravá strava, pohyb a redukcia stresu. Čo ďalšie môžeme urobiť preto, aby sme mali silnú mikrobiotu?

Áno, rôznorodá a odolná mikrobiota navyše zaisťuje aj prirodzený pôrod a dojčenie. To je dôležitá informácia pre budúcich rodičov, ale aj to sa dá ťažko ovplyvniť.

Otvárajú sa však aj komerčné možnosti, akými sú testy črevého mikrobiómuj, vďaka ktorým viete skúmať jeho zloženie.

Napríklad test od Mikropedie vám poskytne obraz o tom, čo sa nachádza vo vašich črevách a či je ten obraz dobrý alebo menej dobrý. V taktom prípade sa je dobré zamyslieť, čo môžete robiť inak, aby tie baktérie, ktoré sú vašou neoddeliteľnou súčasťou, boli spokojné a šťastné.

Následne si spolu na telefonickej konzultácii povieme, ako viete zmeniť svoju mikrobiotu tak, aby ste buď predišli civilizačným ochoreniam, alebo ak ich už máte, tak ako ich viete zvrátiť a váš zdravotný stav stabilizovať.

Poradíme vám aj so stravou, keďže na základe analýzy mikrobioty (ale aj diagnostického dotazníka), vám poskytneme sumár odporúčaných potravín od výživovej poradkyne.

 

Viete uviesť aj konkrétny príklad, pri akom ochorení sa tento test oplatí absolvovať?

Veľmi veľa pozitívnych skúseností je práve s ochorením celiakia, pri ktorej pacienti majú vážne zdravotné problémy. Vtedy v podstate stačí, ak sa striktne dodržiava diéta a po pol roku sú evidentné zmeny a pacient je stabilizovaný.

Na analýze vidíme, že pri akútnom ochorení je tá črevná mikrobiota iná, než by mala byť. Po polroku intenzívnej diéty sa jeho mikrobiota stabilizuje.

Platí to aj pri diabetikoch, ktorí ak by striktne dodržiavali stravovací režim, tak aj u nich vlastne pozorujeme zmeny mikrobioty. Žiaľ, diabetes je ochorenie bezbolestné, takže tu je potrebné, aby mal človek pevnú vôľu.

To isté sa týka Crohnovej choroby a ulceróznej kolitídy.

Pri kožných ochoreniach toľko dôkazov ešte nemáme, ale tam ide v podstate o rovnaký princíp, čiže hyperreaktivitu imunitného systému.

 

Okrem testu ste spomínali aj diagnostický dotazník, je to jeho súčasťou?

Môžete absolvovať len samotný test, no pokiaľ máte záujem aj o konzultáciu, budeme potrebovať dotazník, aby sme toho o vás zistili viac. Len vtedy vám vieme poskytnúť vhodné odporúčania.

Pri diagnostickom dotazníku (a následnej konzultácii) sa je nutné pozrieť do minulosti. Pýtame sa napríklad:

• ako bol pacient liečený,
• koľkokrát mu boli predpísané antibiotiká,
• koľkokrát bola jeho črevná mikrobiota vystavená takejto záťaži (a tým pádom to mohla byť predispozícia na to, aby sa takéto ochorenie vyvinulo).

Ale to je len časť mozaiky. Nedá sa tvrdiť, že daný stav spôsobili len antibiotiká. Mohla to byť vírusová infekcia, ktorá napríklad úplne vyhladí črevné klky a opäť je to iný typ, ktorý vlastne spustí ochorenie.

 

Ako teda vyzerajú vaše odporúčania po teste?

Akonáhle sa zistí testom, že máme problém, navrhneme personalizované riešenie (úprava stravy a životosprávy).

V rámci stravy je nutný individuálny prístup, a preto spolupracujeme s výživovou špecialistkou.

Áno, sú tu aj univerzálne rady, napríklad že kyslomliečne produkty pomáhajú stabilizovať a udržiavať zdravú črevnú mikrobotu. Iná situácia však nastáva, keď už má človek nejaké chronické ochorenie. Vtedy sa je nutné vyhýbať niektorým druhom potravín.

Je rozdiel, keď máte ulceróznu kolitídu a keď máte celiakiu. Iné odporúčania budú pre príjem potravy u pacienta, ktorý ma Crohnovu chorobu a ktorý má ulceróznu kolitídu. Iné odporúčania budú u onkologických pacientov, keďže zvyčajne majú aj deficit napríklad proteínov (vzhľadom k ich primárnemu ochoreniu). Takže preto individuálny prístup.

Cieleným výberom potravín vieme podporiť konkrétne kmene batérií a zvýšiť ich počet v mikrobiote (v ktorej je nerovnováha).

Musím však pripomenúť, že keďže je telo živý organizmus, nemôžeme očakávať výsledok ihneď. Kým sa črevná mikrobiota stabilizuje, trvá to približne pol roka.

Vtedy je dobré po pol roku urobiť kontrolný test, aby sme vedeli, či tie dietetické opatrenia a skutočne prispeli k náprave črevnej mikrobioty. Súčasne je potrebné zhodnotiť aj klinický stav pacienta.

 

To znie skvelo a hlavne užitočne. Máte nejaké záverečné odporúčania?

Určite odporúčam zaujímať sa o črevnú mikrobiotu, keďže súvisí s mnohými oblasťami zdravia. Mali by sme sa zdravo stravovať, dopriať si dostatok spánku, obmedziť nezdravé potraviny, alkohol, fajčenie, stres a antibiotiká užívať len vtedy, keď nám ich predpíše lekár.

Test vie navyše poskytnúť užitočný náhľad na stav črevnej mikrobioty, ktorý by sme inými testami nezistili. O to viac, ak máte nejaké chronické alebo autoimunitné ochorenie.

Navyše, je to jednoduché a nemusíte nikam chodiť – test, resp. vzorku stolice si odoberiete doma, pošlete ju k nám a zvyšok riešime emailom a telefonicky.

Pani docentka, ďakujeme pekne za rozhovor a množstvo cenných informácií!

 

Viac o teste črevného mikrobiómu od Mikropedie nájdete na tejto podstránke.

 

Ako prebieha test črevného mikrobiómu?

• Objednávka a doručenie odberovej sady k vám domov.
• Odobratie vzorky stolice a zaslanie do laboratória.
• Po 4 – 6 týždňoch získate na email komplexný report (či máte dysbiózu a v akom pomere sú zastúpené vybrané kmene).
• Ak si vyberiete variant s konzultáciami, vyplníte aj anamnestický dotazník.
• Absolvujete online konzultáciu s mikrobiologičkou a na email získate výživové odporúčania.
• Teraz to len všetko stačí aplikovať do praxe.